Tae mi jeho ruku presunul do vlasov. Hladkal ma a utešoval. Bolo mi sním dobre. Už dlho som sa tak necítil.
Dokonca života v jeho náručí, v bezpečí, v jeho vôni a bez jedla. To by bolo perfektné.
Tae sa však odtiahol.
"Chim," zašepkal "pomôžem ti."
"Znamenáš pre mňa veľa a nechcem aby si takto vyzeral."
Bože môj. On mi to vyčíta. Prosím nech to nerobí. Ja sa budem snažiť. Budem sa snažiť nebyť tlstý a nejesť toľko veľa. Už len pol jablka Jimin nie celé.
"Chim pozri sa na mňa."
Vzhliadol som k Taeho tvári a videl v nej obavy a slzy. Ranilo ma to. Plače pre mňa. To som nikdy nechcel. Nechcel som aby bol smutný pre mňa. Preto ako vyzerám. Aký som tučný. To až tak, že plače? Som sprostý. Nemal som ísť s ním. Nestalo by sa toto. Neublížil by som mu.
Rozplakal som sa viac. Bolo mu ľúto celej situácie. Omotal som ruky okolo jeho krku. Chcel som ho mať čo najbližšie. Chcel som mu povedať, že ja schudnem a potom už nemusí byť smutný.
Jemne ma zdvihol, pritlačil si ma k sebe ešte bližšie a ja som hlavu položil na jeho rameno.
Musel som byť ťažký. Tae musel pridržiavať moju váhu. 45kg. Bol to hrozný pocit s obavou že som pre neho záťažím. Nebol som vysoký a na 174cm bolo 45kilo veľa.
Tae sa perami obzrel o moje ucho a zašepkal. "Ja ti pomôžem pribrať Jiminie. Neboj všetko bude ako predtým."
-------------------
Ach Chim. 🖤
~telwi
