"No s Kookom sme boli spolu preto, lebo."
Tae odvrátil zrak.
"Vieš boli sme spolu preto. Lebo sme sa. Proste áno vyspali sme sa spolu. Prečo sa ma na to pýtaš?"
Padla mi sánka. Ako mohol. Prečo. Čo. Nechápal som. Neveril som. To vážne. A mňa pobozkal poriadne dokopy dvakrát?
Postavil som sa. Začal som sa klepať. Môj mozog hovoril, sakra Jimin prestaň.
Tae sa postavil za mňa."Jimin?"
Neodpovedal som. Len som stál.
"Vieš my sme boli spolu preto.- Kookiemu som sa páčil.-Ja si to ani nepamätám, lebo som bol trošku pripitý. Ale viem, že Kook bol hore a bolo to hrozné. Už nikdy viac nebudem dole." Zasmial sa.
Otočil ma, k nemu čelom. Keď videl, že mám slzy v očiach pokrčil nohy aby sme boli v rovnakej výške a videl mi do očí.
"Prečo si mi to nepovedal?" Bol som zlomený. Chudák Kookie, keď nás videl, ktovie ako sa cítil, bolo mi ho ľúto. Ktovie ako sa rozišli, myslím si skôr že Tae s ním.
Zdvihol mi bradu aby sa už nemusel krčiť.
"Vieš ako sa teraz musí cítiť Kook? A vôbec. Mňa si zatiaľ len dvakrát poriadne pobozkal a to tvrdíš, že ma máš rád už neviem koľko a s Kookom sa vyspíš prvý deň a ešte mi aj nič nepovieš."
Taehyung ostal zarazený.
"Tak pardon za to, že keď ťa chytím za ruku ty ma zbuzeruješ. Nevieš čo chceš Jimin."
Takúto reakciu som nečakal. Bol som na neho naštvaný. Mohol toto.
Pleskol som ho po ruke, ktorá stále podopierala moju bradu jeho smerom a v kľude, samozrejme trocha ublížene, dobre tak veľmi ublížene, som mu povedal.
"Taehyung prestaň byť ku mne nespravodlivý. Vždy som ti všetko za prvé hovoril, až na jedlo, ale to sa neráta a za druhé, vždy som robil všetko čo si povedal ty, lebo som ťa ľúbil najviac na svete.To ty si navrhol tento jebnutý spôsob chodenia ak si nepamätáš? Pred chalanmi a na verejnosti aby nevideli. Bol to tvoj nápad. Tak ma tu laskovo neosočuj!" Asi posledné tri vety som kričal ako taká hysterická žena.
Taehyung ostal stáť a zdá sa čakal čo bude ďalej.
Mal smolu. Vybral som sa ku dverám. Pred nimi som sa otočil so slzami v očiach povedal.
"A áno, možno máš pravdu, že neviem čo chcem od života, ale od teba chcem dôveru, ktorú zdá sa nemám, lebo vždy keď sa ti niečo stane pravdu sa dozviem ako posledný."
Prudko som otvoril dvere a tresol nimi za sebou. Slzy zatial vybehli z očného obrysu na líca a kotúľali sa dole.
Bolo ticho. Zrazu som len počul dopoty zrejme chalanov dole schodmi. Zdá sa, že všetko počuli. Je mi to jedno. Ich problém.
Ja sa idem zriadiť. Alkohol je teraz to, čo potrebujem pre uvoľnenie.
-------------------
Prvý takýto dlhý diel. Bavil ma neskutočne písať a asi to tak aj vyzerá, lebo som sa upustila svojho štandardného limitu dĺžky. Nevadí. Snáď si ho užijete.
Jimin je silný človek.
A ak sa môžem spýtať, na koho ste strane hádky?
~telwi
