"Tae," začal som opatrne.
Vzhliadol ku mne.
"Boli sme najlepší kamaráti vôbec niekedy?" položil som mu otázku ako mi ležala na srdci.
Tae na mňa zúfalo pozrel. Utrel si slzy a podišiel ku mne. Sadol si na posteľ vedľa mňa. Odsunul som sa bližšie ku stene aby si nemyslel, že som mu odpustil hádku.
"Jimin, čo to rozprávaš? Jasné, že áno. Viem o tebe predsa všetko."
"Ale ja o tebe nie." Povedal som potichu. Tae ma počul.
"Ako? Jimin čo si povedal?"
Neváhal som. "Prečo si mi nepovedal, že si chodil s Jeonggukom."
Tae od prekvapenia otvoril ústa. Asi mi to ani neplánoval povedať. Hneval som sa, ale zároveň som sa s ním nechcel po hádať znova, mal som ho na to až príliš rád.
Vyšlo z neho niečo čo som nečakal.
"Prepáč, nevedel som ako ti to povedať."
"Tae ja som si myslel, že mi veríš."
"Verím ti. Ale v tedy si mal akurát obdobie, kedy si sa nezaoberal svojou váhou a bol si šťastný. Nechcel som ťa zaťažovať mojimi problémmy."
Povedal to. Nemal problémy s váhou. Ako? Veď som sa prežieral. Jedol som aj štyrikrát za deň.
"Prepáč," zopakoval znova.
Nevenoval som mu ani pohľad ani slová. Načo.
Tae sa postavil a odišiel na svoju posteľ.
Zamyslel som sa nad jeho slovami. "Jimin, čo to rozprávaš? Jasné, že áno. Viem o tebe predsa všetko."
Nevie o mne všetko. Nemal som mu vyčítať to s Kookom. Nie sme najlepší priatelia. Ja mám najlepšieho priateľa v sebe. Radí mi, hovorí mi pravdu a pomáha. To je priateľ.
------------------
To nieje priateľ, to je anorexia .
~telwi
