S Taem sme sa rozhodli ísť do našich izieb.
Zvalil som sa na posteľ. Pozeral na stenu nadomnou. Uvedomil som si, že chcem byť starý Jimin alebo aspoň taký aký som bol pred mesiacom. Podľa Taeho som pekný aký som, páčil som sa mu a páčim sa mu. Ak si túto figúru udržím, nemusím viac chudnúť. Spýtam sa neskôr psychológa či to je správne rozhodnutie. Myslím, že áno.
Aj keď je tu problém. Môj stravový poradca chce aby som nabral váhu. To ja nechcem. Naposledy som mal 46kilo.. Cieľ je vraj nad 50...
Oči sa mi začali zatvárať. Zaspal som.
Zobudil som sa na tresnutie dverí. Bol to Kookie.
"Jiminie vstávaj, musíme nájsť Taeho-" zarazil sa.
Otočil som sa tvárou ku dverám ale niečo ma držalo okolo pásu a odfukovalo.
"Kook, myslím, že som ho našiel."
Jungkookov pohľad nebol najkrajší.
"Dobre, tak príďte dole, ideme jesť." Povedal mierne smutným tónom a Zavrel za sebou dvere.
Tae v ten okamih otvoril oči a z polosedu ma sotil späť k nemu na posteľ.
Mal som zlý pocit kvôli Kookovi.
"Taehyung pusti ma."
Nereagoval.
"Taehyung!" pustil ma.
"Prečo si nedávaš pozor? Dúfam, že Kook im teraz hneď nešiel povedať čo videl. To bude strašné. "
Tae sa nadvihol na lakte. "Nebude, veľmi to teraz vnímaš."
Nadvihol som obočie.
"No, kedysi keď som ťa objal a zaspal bolo to kamarátske. A teraz?"
"Tae lenže teraz spolu chodíme. Chalani vedia že sme sa pobozkali, je to iná situácia."
"Dobré. Dobre. Budem si dávať pozor." Ako to dopovedal nastalo ticho. On bol opretý na lakťoch a ja som si sadol na kraj postele.
Spýtam sa ho to teraz? Nech to mám už za sebou.
"Tae? Môžem sa ťa niečo opýtať?"
--------------
~telwi
