Odstrčil som ho od seba. Rozbehol sa preč. Som zbabely a neviem reagovať na takéto situácie.
Tae sa rozbehol zamnou.
"Chcem byť sám." zakričal som za seba do dažďa a bežal domov.
Úprimne bol som na dne. Bežal som, ale nohy som si prestával cítiť. Moje hrdlo pálilo a cez slzy som nevidel takmer nič. Bolo mi to jedno.
Aši päťdesiat matrov pred dormom som prešiel z behu do chôdze.
Okej upokoj sa Jimin. Nerozišli ste sa spolu, len si dáte pauzu pokým sa nespamätáš a vyliečiš sa. Je to celé aj tak tvoja chyba.. Ty môžeš za všetko.
Ale prečo som mal taký pocit akoby bol koniec. Možno preto, lebo viem, že moje zotavovanie bude trvať dlho. Dlho a nakoniec sa odcudzime úplne.
Zasa myslím na najhoršie.
Teraz to musím rozdýchať a nechať odpuchnuť. Chalani si nesmú robiť starosti.
Ale čo poviem, prečo som tu skôr ako Tae? Niečo s tým, že sa chcel ešte poprechádzať alebo kúpiť.
Načiahol som sa ku kľúčke a otvoril vchodové dvere. Nádych výdych.
Všetko prebiehalo pekne, chalani boli v obývačke, až pokým som sa nedostal na druhé poschodie.
Na chodbe som počul hlasy. Zabočil som teda do kúpeľne. Vtrhol som dnu a rýchlo za sebou zavrel dvere.
Prekvapene som pozeral na vaňu.
Sedel na nej Kook, celý uplakaný.
-------------
~telwi
