Keď som začal kričať, neprejavil sa môj ženský hlas. Bolo v ňom niečo také ako dajte mi všetci už konečne pokoj.
Nadýchol som sa a spustil som najhlasnejšie ako som vedel. To pozor ráno a pol siedmej na chodbe hotela.
"Robím to kvôli tebe, sebe, okoliu, showbiznisu a svetu." Po tejto vete Tae vyzeral zmätený.
Bolo mi to jedno. Tresol som dverami najviac ako som vedel a rýchlim krokom sa dostal na chodbu stretnutia. Nik tam ešte nebol.
Skĺzol som chrbtom o stenu, bolo mi jedno, že mikina bude nie biela ale marhuľová. Dal som si kapucňu na hlavu a plakal som. Plakal som ako som najviac vedel. Potreboval som vyplakať zo seba ten hnev a bolesť čo mi zužovala život a robila zo mňa iného človeka.
Už som sa neopieral o stenu chrbtom. Ležal som na zemi v kĺbku a plakal.
Niekto ma začal hladkať po pleci. Cez slzy som nevidel nič. Doslova. Osoba si ma posadila a objala ma. Podľa vône som zistil. Bol to Yoongi.
Ukľudnil som sa. Trvalo mi to ale hlavné bolo, že som to zvládol.
"Jimin, čo sa stalo?" Yoongi nebol moc utešovací typ, ale keď mal človeka, ktorý reval pred ním, staral sa.
"Som len smutný. " Vyšlo zo mňa rýchlo. Nechcel som to povedať. Ale musel som niečo zo seba vydať.
Na chodbe boli postupne všetci. Veď mal byť čas odchodu. Ja som stále jemne posmrkoval.
Joon povedal "Potom večer sa porozprávame, všetci."
Všetci prikývli. Až na mňa. Vedel som čo bude nasledovať.
-------------------
Hmmm čo hovoríte?
Ďakujem za votes❤️❤️
~telwi
