Vyvalil som sa na Taeho gauč. Bol som unavený, síce jem viac, ale cestou sem som si asi jediný nepospal s výnimkou Joona, ktorý maká stále. Ktovie čo berie.
"Mám ich, môžeme ísť." Usmial sa Tae.
Zúfalo som na neho pozrel. Teraz som si akurát sadol a on už chce zasa ísť.
"Si moc unavený?" spýtal sa vľúdne a pomaly si sadol vedľa mňa.
"Áno, nespal som cestou sem a v noci som naspal asi štyri hodiny. Stále premýšľam nad Armys. Sklamal som."
Tae nič nepovedal. Povzdychol si a objal ma. Pritúlil som sa k nemu a dýchal jeho vôňu. Tae mi po chvíli dal detskú pusu na čelo a postavil sa.
"Poďme, budú nás dlho čakať."
Prikývol som a postavil sa z gauča. Zamotala sa mi hlava, tak som sa rýchlo chytil Taeho. Ten len na mňa zo smutnou tvárou pozrel.
Viem, že sa cíti zle pre mňa. Nemal by.
"Poďme."
Povedal som a rýchlim krokom opustil štúdio. Mám pocit, že všetkým naokolo rozdávam, len zlú energiu a smútok. Rád by som bol usmievavý Jimin ako pred pol rokom. Nedá sa.
Tae vyšiel za mnou. Zavrel dvere a chytil ma za ruku. Pohol sa vpred.
"Tae, sú tu kamery nemali-"
Nedopovedal som a Tae mi pustil ruku.
"Prepáč, neuvedomil som si to. Je mi to divné." zasmial sa.
Počas vychádzania z budovy mi položil otázku, ktorú som nečakal.
------------------
~telwi
